Renovácia štadióna či zmrazenie extraligy? Prinášame vám druhú časť odpovedí na otázky fanúšikov

Nedávny koniec sezóny priniesol množstvo otázok na rôzne témy. Mnohí fanúšikovia využili možnosť pýtať sa Rastislava Chovanca, predsedu predstavenstva nášho klubu a my vám dnes prinášame druhú časť fanúšikovských otázok a jeho odpovedí. Položili sme mu všetky otázky, ktoré nám prišli do správ či komentárov, preto sa časti niektorých odpovedí môžu opakovať.

Idú rôzne šumy o Detve, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši či Miškolci. Dá sa odkúpiť extraligová licencia? Ak by sa taká možnosť naskytla, mali by ste záujem?

Ak by sa taká možnosť naskytla, záujem by sme mali. Prinajmenšom by sme išli do rokovaní s konkrétnymi klubmi. Je však otázne, či vôbec taká ponuka príde.

Pred minulou sezónou sme deklarovali, že by sme mali záujem o licenciu. Nikto ju však nepredával. Myslím si, že po tejto sezóne to bude rovnako. Miškolc je v špecifickej situácii, keďže klub licenciu priamo nevlastní. Musí si ju zaplatiť, aby mohol pôsobiť v slovenskej extralige. Keď v nej nebude chcieť hrať, táto licencia nezostane voľná, ale zruší sa.

Ak by došlo k prevodu licencie z Banskej Bystrice do Prešova, išlo by o rovnaký klub, o rovnaké IČO. Nejde o predaj licencie, len o zmenu pôsobiska klubu.

Existuje nejaká šanca na najvyššiu súťaž?

Teoretická šanca asi existuje. Je totiž veľa šumov, ako sa zachová APHK (Asociácia profesionálnych hokejových klubov), prípadne o tom, že niektoré extraligové kluby mali ambíciu vytvoriť si samostatnú súťaž mimo zväzových štruktúr. V tomto momente sa nedá nič vylúčiť, ale ja osobne tomu veľkú váhu neprikladám. Samozrejme, stále však platí to, že ak by nás chceli zobrať medzi seba a prišla by ponuka, využili by sme ju.

Ako by ste zareagovali na situáciu, keby sa odsúhlasilo zmrazenie extraligy na niekoľko sezón, a tým pádom by sme nemohli bojovať o postup?

V prvom rade si myslím, že by to bola chyba z pohľadu rozvoja hokeja na Slovensku. Zmraziť extraligu by znamenalo, že zo Slovenskej hokejovej ligy by sa stala poloprofesionálna až amatérska súťaž. Neviem si dobre predstaviť, čo by malo potom motivovať hráčov, aby hrali SHL-ku. Čiže toto je jedna z alternatív, ktoré si nepripúšťame a nechceme s ňou pracovať. Na druhej strane, ak by taká situácia mala nastať, muselo by to byť vyvážené či už vyššou dotáciou zo strany zväzu alebo, naopak, nejakou povinnosťou extraligových klubov mať v SHL-ke svoju partnerskú organizáciu. Ak by to nastalo, tak by sme sa uchádzali o podporu tých najlepších slovenských klubov. My chceme aj naďalej hokej v Žiline rozvíjať a teraz bez ohľadu na to, ako bude súťaž vyzerať, aj v budúcej sezóne chceme hrať o najvyššie priečky. 

Neuvažujete nad vstupom do ICE Hockey League ako Bratislava Capitals?

Vôbec nie. Táto liga nám nedáva žiadny zmysel. Ako z pohľadu fanúšikov, tak ani z ekonomického hľadiska. Ja si neviem dobre predstaviť  ani cestovanie. Predsa len, Bratislava je pri Rakúsku a k tým ostatným mestám bližšie. Pre nás by to bolo nesmierne únavné a nemá to pre nás ani marketingový potenciál.

Budú mať Vlci záujem zúčastniť sa v lete Kaufland Cupu? Mohlo by na ňom dôjsť ku zaujímavej konfrontácii s extraligistami či, nebodaj, s víťazom SHL...

To je otázka, ktorá je úplne mimo nášho rozhodovania. Kaufland Cup vznikol ako náhrada za neuskutočnené play-off z predchádzajúcej sezóny. Možno to bola iba jednorazová akcia, možno si ju reklamní partneri vyžiadajú aj tento rok. Ponuka vtedy išla pre prvých šesť mužstiev prvej ligy. My by sme v takom prípade pozvánku dostali a, samozrejme, radi by sme ju prijali. Treba však mať na mysli, že je neférové porovnávať prvoligové a extraligové kluby, ktoré majú rôzne podmienky nastavenia kádra. Ak v extralige môže byť sedem cudzincov a zahraničný brankár, zatiaľ čo v prvej lige musí byť slovenský brankár a sedem hráčov do 23 rokov, tak tie kádre sú nevyrovnané už len z pohľadu štruktúry. Nehovoriac o kvalite. Veľmi radi by sme sa porovnávali s extraligistami, ale v takomto prípade je to porovnávanie hrušiek s jablkami.

Plánuje sa rokovať s mestom o výmene sedačiek?

Štadión je stále v správe Žilbytu, čoskoro by mal prejsť pod inú správcovskú mestskú spoločnosť. Ja by som chcel, aby štadión prešiel rekonštrukciou, podobne ako štadióny v Banskej Bystrici či v Trenčíne. Bavíme sa však o sto tisícoch až miliónoch eur, ktoré by sa museli nájsť v rozpočte mesta. Napriek tomu, že polovicu nákladov by bol schopný prefinancovať Fond na podporu športu, myslím si, že na to momentálne nie je politická vôľa. Preto budem rád, keď pôjdeme postupnými krokmi a do budúcej sezóny sa urobí aspoň výmena osvetlenia.

Chystá sa nejaká rekonštrukcia štadióna? Či už sedačky, bufety, kocka...

Kocku máme v našej správe, budeme ju musieť zrekonštruovať vo vlastnej réžii. Keďže ju však používajú aj mládežníci a ďalší, budeme hľadať cestu, ako na tom môžu participovať všetky subjekty. Ako som spomínal, má sa vymieňať osvetlenie. Hovorilo sa aj o výmene chladiaceho systému, ale to sú všetko investičné aktivity mesta prostredníctvom Žilbytu.

Ako to vyzerá s výstavbou skyboxov?

Skyboxy sme chceli vystavať najmä pre extraligu. V prvej lige podľa mňa nemajú až také opodstatnenie. Tento plán sa teda odkladá, ale možno takto o rok, pred ďalšou sezónou, by sme sa k tomu mohli dostať. Túto myšlienku sme však určite neopustili.

Akým spôsobom je v momentálnych podmienkach možné finančne utiahnuť chod klubu?

Financovanie klubu stojí v podstate na troch pilieroch. Prvým sú príspevky od zväzu a od mesta, druhým sú príspevky od sponzorov a tretím príspevky od fanúšikov, čiže vstupné, bufety, merchandise a pod. Keď vám vypadne jeden a pol piliera, čiže všetci diváci a polovica sponzorov, lebo sa hrá pred prázdnymi tribúnami, tak to financovanie nedáva logiku. V tom momente musí prísť štát s nejakou pomocou. Zákaz vstupu divákov totiž prišiel zo strany úradov. My to plne akceptujeme, ale ukázalo sa to ako problém. Čakáme, či ešte bude výzva na refundáciu nákladov, za obdobie od januára do konca sezóny.

Čo sa týka budúcej sezóny, takisto počítame s týmito troma piliermi. Pri výnosoch od divákov sme zatiaľ konzervatívni.

Koľko percent z rozpočtu máte naplnených od sponzorov?

Rokovania so sponzormi o novej sezóny máme ešte len pred sebou. Do začiatku sezóny by sme chceli mať prisľúbených od sponzorov aspoň 80 percent z rozpočtu. Tieto peniaze nemusia byť hneď na účte. Stačí, že budú prisľúbené a budú prichádzať v mesačných intervaloch.

S akým rozpočtom sa rátalo pri postupe do extraligy?

Záviselo by to od výšky príspevku od APHK, respektíve od SZĽH. Rámcovo sme však rozmýšľali o milióne eur.

Prečo dostalo šancu v zápasoch tak málo žilinských mladíkov?

Nesúhlasím celkom s touto otázkou. Pre žilinských juniorov sme vytvorili priestor v dvoch zápasoch. Hrali proti slovenskej osemnástke, ale vzhľadom na pandémiu boli v tomto výbere ešte o rok či dva mladší hráči. A žilinská juniorka dvakrát prehrala. To však nie je výčitka. Iste, je to spôsobené aj tým, že nehrávali zápasy a trénovali vo veľmi obmedzených podmienkach.

Odzrkadľuje to však určitú úroveň mládeže. Počas sezóny sme dali príležitosť viacerým mladým hokejistom, aby trénovali s mužstvom, či dokonca nastúpili do zápasov. Niekoľkokrát striedal brankár Jakub Sihelský a ukázal svoj potenciál. Matúš Korbáš hral asi v 20 zápasoch, v mužstve sa však nedokázal presadiť. Martin Vydra nastúpil do dvoch zápasov, v jednom dostal 2+10 trestných minút, v ďalšom 5 + do konca zápasu. Poukazuje to na to, že títo chlapci sa ešte potrebujú vyhrať, získať skúsenosti a hokejové IQ.

Mali sme snahu zapojiť ich, no treba si na rovinu povedať, že ich kvalita nebola dostatočná na spôsob hry, ktorým sme sa prezentovali. Nie je to však chyba tohto roku. Podľa mňa je to daň za posledných päť – šesť rokov, keď sa s mládežou nepracovalo úplne systematicky a bola rukojemníkom rôznych debát a politických tlakov. Aj na mládež vplývala negatívna atmosféra, ktorá v minulosti okolo žilinského hokeja bola. Musím ale pochváliť spoluprácu s MsHKm v tomto roku - či už to bolo zapojením trénera Tomáša Haranta z juniorky, alebo spoločnými tréningami juniorov s mužmi, ale aj s celkovým pohľadom na rozvoj žilinského hokeja, ktorú máme s ich predstaviteľmi rovnakú.

Mládežnícke kategórie a muži by mali byť prepojení do jedného celku. Budeme rokovať s mestom o našom záujme prevziať MsHKM Žilina pod našu organizáciu. Aby sme dokázali prezentovať hokej v Žiline jednotne, ale aj s víziou pre mládež samotnú. Aby sa nestalo, tak, ako v nedávnej minulosti, že nádejní mladí hráči odchádzali do iných klubov, lebo v Žiline nevideli priestor na svoj ďalší rast.

Aká je šanca, že sa dostaneme v budúcej sezóne na tribúny?

Výborná otázka, ale pre doktora Mikasa (úsmev). Ja dúfam, že ľudia budú dostatočne zodpovední a uvedomelí, aby sme sa od septembra už mohli vrátiť do normálneho života.

Ak budú môcť ľudia chodiť na zápasy, plánujete aj naďalej vysielať zápasy v „klubovej televízii“?

To nie je celkom naše rozhodnutie, pretože vysielacie práva podľa zákona o športe patria zväzu. Ten mal už v uplynulej sezóne ambíciu urobiť jednu platformu, kde by boli prenosy zo všetkých zápasov SHL. Počas sezóny sa to však nedotiahlo do konca, uvidíme, ako to bude v nasledujúcom súťažnom ročníku. Ak od SZĽH dostaneme možnosť vysielať zápasy, určite v tom chceme pokračovať. Ak sa však zväz rozhodne riešiť to vo vlastnej réžii, stále budeme signál vyrábať my, ale už bude na ich rozhodnutí, kde sa to bude vysielať a či to bude zadarmo.

Aké pivo sa bude čapovať, keď sa otvoria tribúny?

Tu budem veľmi pragmatický, hoci naši fanúšikovia by možno chceli inú odpoveď. Na 80 percent bude rozhodovať to, aké partnerské plnenie nám tá firma ponúkne, na 20 percent kvalita. Ale určite sa nemôže stať, že tu bude len nejaké druhotriedne pivo bez ohľadu na peniaze. My budeme musieť pri tomto rozhodnutí brať do úvahy aj ekonomickú stránku. Ale môžeme spraviť s fanúšikmi nejakú degustáciu, keď budeme mať viac kandidátov na výber.