Nórčina ho potrápila, no Macek pôsobenie na severe Európy neľutuje

V doterajšom hokejovom živote Mateja Maceka zohrávali rolu dve mestá. Prvým je Žilina, kde sa už v predškolskom veku začal učiť hokejovú abecedu. Nuž a tým druhým je nórsky Manglerud, niekdajšie predmestie Osla, v ktorom sídli hokejový klub Manglerud Star.

„Odmalička som hokejovo vyrastal v Žiline,“ spomína rodák z Kysuckého Nového Mesta. „Môj otec a strýko však pracovali v Nórsku. Prišiel nápad, že by som mohol skúsiť hokej v zahraničí, posunúť sa ďalej. Keďže v tom čase som to na Slovensku s pôsobením v doraste nevidel nádejne, povedal som si, že to vyskúšam. Odišiel som tam najskôr na týždeň, na skúšku.“

Učiteľke rozumel, spoluhráčom nie

Miestnemu trénerovi sa vtedy 15-ročný slovenský mladík na ľade pozdával. Matej Macek sa tak pred nasledujúcou sezónou zbalil a odcestoval na sever Európy. Napokon tam zotrval štyri roky.

„Priznám sa, že viac sa mi páčilo tam. Tréneri sa ku mne správali korektne, všetci mi chceli pomôcť. Videl som, že sa posúvam dopredu a chcel som tam zostať čo najdlhšie. Ktovie, aký by to malo vývoj, keby som zostal na Slovensku. Asi by som skončil s hokejom. No bol som naozaj rád, že môžem trénovať a hrať v Nórsku,“ hovorí úprimne.

Na ľade, s pukom a hokejkou, sa Matej cítil skvele. Horšie to už bolo s ohýbaním nórskych slovíčok: „Keď som tam prišiel, nevedel som ani po nórsky, ani po anglicky. Potom som však začal chodiť do nórskej školy a naučil som sa aspoň základy. Sústredil som sa najmä na angličtinu, v ktorej som videl väčšiu perspektívu. Čo sa týka nórčiny, učiteľke v škole som rozumel všetko. Spoluhráčom v kabíne však takmer nič. Majú svoj slang, navyše, rozprávali rýchlo. Snažil som sa, ale ani som netušil, o čo ide (úsmev).“

Známa žilinská kabína

Matej si zahral zopár zápasov aj v tamojšej mužskej lige, výraznejšie sa v nej presadiť mu však nebolo dopriate. „Nemal som dobrý vzťah s trénerom,“ vysvetľuje. „Bol to Kanaďan, ktorý si do mužstva doťahoval skôr svojich. Mohol mať siedmich cudzincov, ale mňa veľmi nevyužíval. Tak som si povedal, že sa skúsim vrátiť na Slovensko a uvidím, ako to pôjde.“

Počas sezóny 2018/2019 sa rozohrával v drese Dubnice. V tej minulej už s 39 bodmi patril medzi najproduktívnejších hráčov Žiliny.

„So Samom Zahradníkom a Ondrom Prašilom sme si celkom sadli. Veľmi dobre sa mi hralo. Chodil som na presilovky aj oslabovky, mal som veľa priestoru a užíval som si to,“ hovorí 22-ročný útočník.

V kabíne Vlkov patrí medzi najmladších hráčov. Ako sa mu v nej nažíva? „Úplne v pohode. S väčšinou chalanov sa poznáme z minulého roku a tí ďalší, čo prišli, sú tiež super chalani. Zatiaľ teda všetko fajn. Dúfam, že to takto bude pokračovať.“