Marek Drtina: Vďaka fanúšikom sme našli silu otočiť sériu s Martinom

Nebol typickým hokejovým kapitánom, ale svoju rolu si zastal tak, ako sa na muža s kapitánskym céčkom na hrudi patrí – poctivo a s hrdosťou. Keď sa pred rokom v januári ako čerstvá posila pridal k vlčej svorke, zrejme ani netušil, že si mesto pod Dubňom tak zamiluje a tunajší hokejový mančaft dotiahne až k majstrovskému titulu.

Uvedené sa však stalo realitou a Marek Drtina so spoluhráčmi, napriek nevydarenému záveru, zažil v drese Vlkov mimoriadnu sezónu. „Úžasná jazda. Či už by sme hovorili o 35 výhrach v rade, o víťazstve v Slovenskom pohári alebo o finále s Martinom...,“ vrátil sa v nedávnych spomienkach k uplynulým mesiacom.

„Finálová séria bola neskutočná. Po prvých dvoch zápasoch to bolo ťažké déja vu,“ usmieva sa. Po úvode finálovej série sa totiž nielen fanúšikom, ale aj niektorým hráčom začal pred očami prehrávať film s názvom Spišská Nová Ves.

„Keď sme prehrávali 0:2, prestal som premýšľať, čo bude. Pred rokom som mal v hlave, že teraz budeme hrať u súpera a musíme to urvať. Ale teraz som to nastavil v hlave tak, že každý zápas je iný a treba ísť od zápasu k zápasu. Tak to bolo lepšie.“

Super atmosféra a ďakovačky s dcérami

Hokejový osud sme napokon pretlačili a napísali si vlastný scenár. Podľa Drťa boli jedným z rozhodujúcich faktorov tí, ktorí nám pred rokom tak veľmi chýbali: „Na začiatku bolo na tribúnach tak 150 fanúšikov. Vo finále ich prišlo vyše 4-tisíc, zažili sme skoro vypredanú halu. To bola ohromná podpora. Hoci sme doma prehrali dva zápasy, vďaka nim sme následne našli silu otočiť sériu. Na štvrtý zápas, ktorý sme hrali v Martine, prišli opäť vo väčšom počte, podporiť nás. Vytvorili super atmosféru. Keď som sem pred rokom v januári prišiel, bol covid, tribúny boli prázdne. A zrazu vidíte taký záujem. Užívali sme si to a nechávali sme na ľade úplne všetko.“

Špecialitou počas sezóny boli adresné ďakovačky s fanklubom pred sektorom A, ktoré si rodák z Pardubíc neraz užil spolu s dcérami priamo na ľade. „Vždy som sa snažil vziať tam obe a minimálne tá staršia to určite vnímala. Je skvelé, keď človek môže byť súčasťou niečoho takého. Som rád, že som to mohol prežívať spolu s mojimi deťmi.“

Kapitánom aj vďaka asistentom

Líderskú trojicu Marek Drtina vytvoril spolu so svojimi asistentmi Jaroslavom Markovičom a Marcelom Petranom. Ako sa cítil v úlohe kapitána? „Nie som extra komunikatívny typ. Som však rád, že som to C-éčko mal, bola to pre mňa fantastická skúsenosť. A nosil som ho naozaj hrdo, som za to nesmierne vďačný. Kapitána by som však asi nemohol robiť, nebyť mojich asistentov, Jardy Markoviča a Marcela Petrana. Marcel bol ten, ktorý burcoval tím, v kabíne ho bolo počuť. Jarove fantastické príhovory by sa zase mali zaknihovať. Ja som sa snažil byť skôr takým tichým lídrom, ísť príkladom. Nie som ten, čo v kabíne zvýši hlas, ale som rád, že chalani to vzali na seba a rešpektovali ma. Ako hovorím, super skúsenosť.“

Drťo strávil v Žiline necelé dve sezóny. Za ten čas mal príležitosti spoznať tunajšie prostredie. A stal sa fanúšikom Žiliny. „Veľmi sme si tu s priateľkou a dcérkou zvykli. Tento rok to pre nás bolo lepšie, našli sme si krajší byt a krásne sa nám tu žilo. Pre mňa je to zatiaľ najkrajšie mesto, v akom som pôsobil. Zamilovali sme si to tu, či už mesto samotné, alebo okolie. Jednoducho všetko. Prísť sem, bolo super rozhodnutie,“ zakončil.