Zišiel sa dobrý kolektív. Keď sa začne liga, ukáže sa to aj na ľade, tvrdí Surán

Nechýbalo veľa a Dominik Surán mohol namiesto hokejovej kabíny Vlkov teraz sedieť v učebni francúzskej univerzity nad právnymi skriptami. Celosvetová pandémia však zmenila mnohé a zasiahla aj do plánov mladého žilinského beka.

Z ročníka zostali pri hokeji len traja

Dominik Surán začal s hokejom vďaka svojmu staršiemu bratovi. „Timo chcel veľmi hrávať hokej. Išiel na niekoľko tréningov a potom mi doma o nich hovoril. Hneď som sa toho chytil a odvtedy sme chodievali na hokej obaja,“ spomína mladší z bratov Suránovcov.

Hovorí, že z jeho hokejového ročníka zostali medzi mantinelmi už len traja, okrem neho ďalší Vlk Martin Turian a Marek Korenčík, ktorý v uplynulých sezónach skúšal šťastie v zámorí.

Kedy si žilinský rodák uvedomil, že by sa mohol živiť hokejom? „Najskôr som to bral ako zábavku. Počas druhého roku v doraste mi však vyšla sezóna, chodil som hrávať už aj za juniorku, v play-off sme bojovali o medailu. Vtedy som si povedal že by z toho mohlo dačo byť.“

Z mládežníckych čias najradšej spomína na obdobie v juniorke, pod vedením trénera Martina Hrnčára. „Ukázal mi chyby, ktoré som robil, ale aj to, ako na nich mám popracovať. Spolu s ním nás trénoval takisto skúsený Martin Groma. Povedal by som, že práve tréner Hrnčár mi najviac pomohol.“

Tréningy a francúzština

Dominik Surán postupne prechádzal jednotlivými vekovými kategóriami Žiliny a prepracoval sa až do A-mužstva. S myšlienkou pôsobenia v inom klube či v inej krajine sa nezaoberal, až kým...

„V juniorke som o tom vôbec nepremýšľal. V Žiline to bolo fajn. Ale minulý rok som zvažoval Francúzsko, chcel som tam ísť študovať,“ prekvapuje. Doplnil aj konkrétny odbor, na ktorý sa chcel študijne sústrediť: „Právo. V škole ma vždy bavila občianska náuka a dejepis. Baví ma to, je to zaujímavé.“

Zároveň vysvetlil, prečo sa vo voľnom čase okrem individuálneho tréningu venuje aj francúzštine: „Nikdy neviete, kedy príde zranenie či zlá sezóna. A čo potom? Keď máte vysokú školu, tak máte aspoň čosi. Francúzštinu sa učím už dlhšie, chcel som si urobiť certifikát a skúsiť štúdium vo Francúzsku. Prišla však korona a nebolo možné ísť na test z jazyka. Zostal som teda ešte v Žiline.“

Je fajn, že vôbec môžeme trénovať

Dominik Surán teda naďalej maká medzi mantinelmi. Ako so spoluhráčmi zvládajú aktuálne obdobie bez zápasov? „Čakáme, čo sa bude diať. Stále trénujeme, ale zápasy proste chýbajú. Všetci to cítime. Dúfame, že sa to čoskoro uvoľní a budeme môcť hrať.“

Dopĺňa, že o silu Vlkov, ktorú naberali počas letnej prípravy, sa fanúšikovia báť nemusia: „Určite nie. Tréningy sú náročné, ale potrebujeme to. Trénujeme v malých skupinkách a je to iné, ako keď je nás tam 20. Na všetko zrazu máte málo času, nestíhate sa ani poriadne vydýchať. Ale je fajn, že vôbec môžeme trénovať.“

No a čo hovorí na partiu Vlkov? „V kabíne je to v pohode, každý sa baví s každým, nerobia sa skupinky. Fakt sa zišiel dobrý kolektív. Myslím si, že keď začne liga, ukáže sa to aj na ľade, v zápasoch.“