Žilinský ľad priniesol skúsenému útočníkovi závan nostalgie aj zmluvu s Vlkmi

Po troch rokoch v zahraničí sa pred minulou sezónou rozhodol vrátiť na Slovensko. Zakotvil v mužstve Liptákov, ktoré v závere súťažného ročníka čelilo práve našim Vlkom. Výsledok dnes už patrí minulosti, no možno i vďaka barážovej sérii sa Marekovi Hovorkovi vynorili spomienky na niekdajšie úspešné pôsobenie pod Dubňom. Vedenie klubu napokon so skúseným útočníkom našlo spoločnú reč a 37-ročného rodáka z Dubnice nad Váhom vám prostredníctvom rozhovoru dnes s radosťou predstavujeme ako nového člena vlčej svorky.

Marek, ako prišlo k tvojmu návratu do Žiliny?

Krátko po skončení sezóny sa mi ozval Fero Skladaný, že by sa chcel so mnou stretnúť. Následne sme mali zopár stretnutí, na ktorých sme obaja povedali naše predstavy. Napokon sme našli spoločnú reč. Potom som sa stretol aj s pánom Chovancom a to ma utvrdilo v tom, že som, dúfam, urobil správnu vec – vrátil sa späť do Žiliny.

Hovoríme síce o tvojom návrate, ale ty si si na žilinskom ľade nedávno zahral. Ako si vnímal Vlkov nielen z pohľadu barážového súpera, ale i celkovo?

Keď som tento rok prišiel, vnímal som veľké zmeny v porovnaní s obdobím, keď som tu v minulosti hrával. Samozrejme, na zimnom štadióne som všetko poznal a keď som sa tu vrátil, dýchla na mňa nostalgia zo sezóny 2016/2017.

Ale pozitívne som vnímal zmeny okolo klubu. Veľmi sa mi páči nové logo aj vízia klubu, ako sa to tu robí, ale aj plánuje robiť do budúcna. Kvitujem to. Aj to sú veci, ktoré prispeli k môjmu podpisu v Žiline.

V Žiline si pôsobil práve počas bronzovej extraligovej sezóny 2016/2017. Ako si na to spomínaš?

Na to sa nedá spomínať inak, len dobre. Vydupal som si odchod z Košíc a následne sa mi ozval tréner Jančuška, ktorý bol vtedy v Žiline. Mali sme dohodu, že budem mať otvorený kontrakt na dva mesiace, pretože som riešil ešte nejaké ponuky zo zahraničia. Po dvoch mesiacoch som napokon zistil, že som sa tu herne chytil. Celkovo, sadlo mi to tu a nechcel som nič meniť. Tak sme sa dohodli na predĺžení zmluvy do konca sezóny.

Gradovala moja forma aj forma mužstva, vytvorila sa jedna úžasná partia od trénerov až po kustóda. Boli sme jednoliata partia a ťahali sme za jeden povraz. Všetci nás odpisovali, no napokon sme sa stali čiernym koňom súťaže. Nitru by sme v semifinále asi nespravili, ale keby sme mali širší káder, myslím, že minimálne dva zápasy by sme uhrali. Zranili sa nám však traja či štyria hráči zo základnej zostavy a potom sme už nemali tak kvalitný káder, aby sme mohli Nitre konkurovať. Ale bola to parádna sezóna s bronzovými medailami, čo bol po dlhej dobe pre Žilinu veľký úspech. Spomínam na to len v dobrom.

S akými ambíciami sem prichádzaš?

S najvyššími. Nechcem pôsobiť neskromne, ale poviem to takto – nezaujíma ma víťazstvo v prvej lige, ale postup do extraligy. Preto som sem prišiel. Pre mňa existuje len jeden cieľ a spravím všetko pre to, aby sme ho dosiahli.

Máš skúsenosti nielen zo slovenskej extraligy, ale aj zo zahraničia či z reprezentácie. Takáto kariéra predurčuje na pozíciu lídra. Vnímaš to rovnako?

Skoro celý život som bol braný za lídra. Nikdy som nebol hráčom, ktorý sezónou len nejako preplával. Vždy bol na mňa vytváraný tlak a ja som len rád. Práve pod tlakom sa totiž ukáže, aký hráč v skutočnosti je. Teším sa na túto rolu. Popravde, inú by som ani neprijal (úsmev). Tak, ako chcem, aby bolo dobré mužstvo, chcem byť dobrý aj ja. A robím pre to maximum.

Čo od teba môžu fanúšikovia očakávať?

Myslím si, že väčšina z nich ma dobre pozná. Nebudem im hovoriť, čo odo mňa môžu očakávať – oni to sami vedia. Verím, že to potvrdím a možno ešte pridám niečo navyše.