Spokojnosť čiastočná, spolupráca s mužstvom výborná. Tréner Stanislav Škorvánek hodnotí sezónu

Emócie opadli, nastal čas zhodnotiť uplynulú sezónu 2021/2022. Priniesla veľa pozitív - triumf v JOJ Slovenskom pohári, majstrovský titul v TIPOS Slovenskej hokejovej lige či rekordnú 35-zápasovú víťaznú šnúru. V rozhovore s hlavným trénerom Stanislavom Škorvánkom sme sa vrátili nielen k spomínaným míľnikom, ale aj k nedávnej baráži, k spolupráci s hráčmi, ale aj s trénerskými kolegami. 

Pán tréner, keď porovnáte vaše predsezónne očakávania a ciele s posezónnou realitou, ako veľmi sa zhodujú?

Do sezóny som išiel s cieľom vyhrať ligu. Tvrdiť pred sezónou niečo iné by bolo trošku alibistické, pretože káder a podmienky, v ktorých sme pracovali, nasvedčovali, že by sa to malo podariť. Samozrejme, je to šport a niektoré veci človek neovplyvní. Ale na konci hracieho plánu Slovenskej hokejovej ligy sme boli víťazmi, takže toto moje očakávanie sa naplnilo.

Priznám sa, že baráž a silu extraligového mužstva som na začiatku sezóny nevedel odhadnúť. A to, v akom stave budeme po play-off. Napokon sa ukázalo, že to bolo veľmi ťažké a nezvládli sme to. Takže, čiastočná spokojnosť.

Prečo to v baráži Vlkom nevyšlo?

Mali sme sa o to viac pobiť. Je veľa objektívnych príčin, ktoré hrali proti nám. O ktorých naši fanúšikovia ani nevedeli, pretože sme nechceli dávať súperovi informácie o našom zdravotnom stave. Preto sme s tým nešli na verejnosť. Po druhom zápase nás zasiahla viróza, ktorá sa točila v celej šatni. Chalani po šiestich – siedmich chodili na kalciovky, hrali s teplotami. Negatívne sa na nás prejavila aj séria s Martinom. Bola veľmi náročná, zápasy šli do predĺžení, psychicky aj fyzicky nás to stálo veľa síl. Naopak, mužstvo, ktoré sa proti nám postavilo v baráži, malo 40-dňový mikrocyklus, ktorý si vystavali podľa seba. Doliečili zranenia, pracovali kondične aj takticky.

Verím však, že chalani išli na sto percent svojich síl. V daný moment to asi odzrkadlilo pomer síl na ľade.

Ako sa vám s tohtoročným mužstvom pracovalo?

Dobre. Vyberali sme typy hráčov, ktorí sú ochotní pracovať. Zopár hráčov zostalo z minulej sezóny – tí vedeli, ako sa tu pracuje, na akých princípoch to tu stojí a čo je tu nastavené. Nie všetci hráči, ktorí prichádzajú v priebehu sezóny, sú hneď schopní aklimatizovať sa na tunajšie pracovné tempo a nároky. Preto sme boli trpezliví. Vedeli sme, že chalani sa do toho dostanú. A to sa aj stalo.

S týmto mužstvom sa pracovalo veľmi dobre. Je tu kvalita, skúsenosť aj mladícka dravosť. Nepamätám si, že by som ja alebo nejaký člen realizačného tímu, mali počas sezóny nejaký konflikt s hráčmi. A ak aj bol, tak sa to hneď vyriešilo. Ja som so spoluprácou spokojný a dúfam, že druhá strana to cíti rovnako.

A čo sa týka spolupráce s členmi trénerského tímu?

S Tomášom Harantom sme minulý rok, ku koncu sezóny, robili spolu asistentov. Z pozície hlavného trénera som s ním však spolupracoval prvýkrát. Páči sa mi, že sa na hokej pozerá trochu inými očami ako ja. A presne to potrebujem. Nepotrebujem asistenta, ktorý mi pritakáva, chcem počuť iné názory. To očakávam od svojho asistenta a tento rok sa to aj splnilo. Iná optika, iný uhol pohľadu je vždy dôležitý. Následne môžete diskusiou dospieť k spoločnému názoru. Pre obrancov bol nositeľom skúsenosti, individuálne, detailne sa im venoval. A chalani to v priebehu sezóny oceňovali.

S Jožkom Urdákom sa poznáme už dlhšie a viem, že sa na neho môžem stopercentne spoľahnúť. Nepoznám brankára, ktorý by mu neveril a nemá s ním dobrý vzťah. Je veľmi dôležité, aby brankári verili svojmu trénerovi. A aby on veril im. V tomto súťažnom ročníku sa to naplno prejavilo.

Rád by som spomenul aj kustóda Maja Meluša. Hoci túto prácu ešte nerobí dlho, naskočil do nej perfektne. Odvádza svoju robotu na viac ako sto percent, je tu pre chalanov. On je v šatni takou dobrou dušou, ktorá s hráčmi aj zažartuje, aj ich niekedy zvozí. A myslím, že borci za ním išli a mali ho radi.

Celkovo, so všetkými to bola výborná spolupráca.

Ktoré momenty sezóny boli pre vás najkrajšie a ktoré, naopak, najťažšie?

Začiatok bol rozpačitý. Prvé zápasy neboli podľa našich predstáv, prehrali sme s Topoľčanmi, s Humenným aj s Martinom. Potom sme si detailne rozobrali našu prípravu a prišli sme na to, že musíme byť trpezliví. Že to len chce čas, aby si veci sadli. Po rozhovore s chalanmi sme prišli na to, že sme v auguste veľmi veľa a tvrdo trénovali, objemovo aj intenzitou. To sa na začiatku sezóny možno trošku prejavilo, som však presvedčený, že v priebehu sezóny sa nám to vrátilo naspäť. Výsledkom práce bola aj víťazná séria.

Samozrejme, baráž bola negatívnym momentom. Aj keď, bol to zážitok. Prišli ľudia, hral sa dobrý hokej, vyhrali sme prvý zápas. Nemôžem povedať, že to bolo pre mňa extra negatívne, ale výsledok je, aký je.

Čo sa týka pozitívnych vecí, tak určite Slovenský pohár. Finále nám vyšlo možno až nad očakávania, podarilo sa nám všetko, na čo sme siahli. To bol pekný zážitok, radosť z víťazstva aj z hry. Podľa mňa sme v Prešove odohrali jeden z najlepších zápasov v sezóne.

A potom, samozrejme, víťazstvo v TIPOS SHL. Celá finálová séria bola pekná, o to viac, že to aj dopadlo dobre.

Ako hodnotíte svoje pôsobenie na lavičke Vlkov?

Výsledkovo to asi nie je zlé. Aj keď, ráta sa najmä posledný výsledok a vzhľadom naň sme nesplnili to, o čo sme sa pokúšali. Takže ťažko povedať.

Tréner sa učí každým tréningom, každým zápasom. Ja som sa tento rok snažil trošku viac pozerať do sveta, na zápasy či tréningové procesy európskych tímov. Čerpal som odtiaľ inšpiráciu a dúfam, že chalani to tak aj pochopili. Niektoré veci sme zmenili a myslím si, že to celkom dobre fungovalo.