Som rád, že som zostal pri hokeji, hovorí Peter Húževka. Atmosféru Vianoc si užíva

Na ľade ho síce už nevidíme, stále je však pevnou súčasťou žilinského mužstva. Peter Húževka pôsobí v našom klube od leta ako tímový manažér. Niekdajší výborný center dnes namiesto organizácie útoku zabezpečuje hladké spojenie mužstva Vlkov s administratívnou, marketingovou zložkou či komunikáciu s ligovými orgánmi.

Prezradil nám, ako si zvykol na svoj nový post, čo ho pri práci tímového manažéra prekvapilo, či mu chýba niečo z hokejovej kariéry, ale aj to, na čo sa vždy najviac teší počas Vianoc.

Už polroka pôsobíš vo funkcii tímového manažéra Vlkov. Ako sa v tejto pozícii cítiš?

Je to nová práca, nová skúsenosť. Podstatné pre mňa však je, že som zostal pri hokeji. Stále som v kontakte s chlapcami, akurát už nemusím trénovať.

Zvažoval si aj inú prácu?

Moja manželka má obchod s oblečením, chcel som preto ísť tým smerom. Prišla však ponuka na prácu v klube, čo si veľmi vážim. Tak či onak, musel by som sa zaradiť do normálneho života. Vďaka práci tímového manažéra som zostal pri tom, čo mám rád. Mal som nejaké ponuky na trénovanie detí, ale to ma veľmi neláka.

Prekvapilo ťa niečo pri tejto práci?

Ani nie. Ale už počas hokejovej kariéry, keď bolo treba vybaviť nejaké veci v kabíne, mi hovoril jeden kolega, že ešte budem otvárať oči, ako sa komunikuje s ľuďmi. A naozaj je to tak. Niektorým vysvetlíte dvakrát, čo od nich potrebujete a oni to na tretí raz aj tak pošlú inak. Toto ma najviac prekvapilo.

Presunul si sa aj v rámci štadióna, z hráčskej kabíny do administratívnych priestorov. Stalo sa ti, že si ráno, po príchode na zimák, automaticky zamieril do šatne?

Cez kabínu prechádzam, aj keď idem do kancelárie. Potrebujem mať kontakt s chalanmi, keď idem cez kabínu, vždy sa porozprávam s niekým, kto sa tam práve nachádza. Ale že by som si šiel sadnúť do kabíny, to sa mi nestalo (úsmev).

V čom spočívajú najväčšie rozdiely medzi úlohou hráča a tímového manažéra?

Hráč odtrénuje, urobí, čo treba a ide domov. V súčasnej pozícii sa mi stalo, napríklad, keď sa tu rozšírila korona, že som bol stále na telefóne, lebo som musel vybavovať rôzne veci. Ako hokejista som sa sústredil len na tréningy a na zápasy, teraz je to iná práca.

Čo ti z hokejovej kariéry najviac chýba?

Ako hovorím, mám šťastie, že som v kontakte s chalanmi. Takže srandičky v kabíne zažívam aj teraz. Hokej mi až tak nechýba. Sám som čakal, ako to zoberiem. Ale keďže som zostal v tomto kolotoči, nechýba mi tak, že by som si potreboval ísť zahrať. Pozriem si ho, ale trénovanie mi nechýba.

Keď sa pohybuješ medzi kanceláriou a kabínou, pri pohľade na hodinky zvykneš podotknúť, že ti ešte chýba istý počet krokov. Robíš nejaké iné športy, možno také, ktoré si popri hokejovej kariére nemohol vykonávať?

Ani nie, pretože zdravotné problémy, ktoré som mal, ma dosť obmedzujú. Ale asi by som nedokázal celý deň sedieť za stolom a robiť na počítači. Nie je pre mňa problémom chodiť hore-dolu, tými krokmi sa tiež udržiavam.

Máme tu vianočné obdobie. Ako prežiješ tohtoročné sviatky a na čo sa najviac tešíš?

Vianoce mám veľmi rád, už len pre ich atmosféru. Strávim ich doma, s rodinou. Akurát sneh mi chýba. Ale celkovo, rodinná atmosféra, pečenie, rozprávky, vianočná muzika, to všetko mám naozaj rád.