Šimon Petráš: Verím, že ľudia budú žilinskému hokeju fandiť naďalej

Medzi Vlkov, ktorých bolo počas sezóny najčastejšie vidno v útrobách žilinského zimáku, patril Šimon Petráš. Dvadsaťpäťročný útočník sa pár dní po poslednom finálovom stretnutí rozhovoril o nevšednej sezóne, individuálnych štatistikách či fanúšikovskej podpore.

„Teraz sa to ťažko hodnotí, ešte je skoro,“ povzdychol si pri otázke o uplynulom súťažnom ročníku. „Na konci zavládlo veľké sklamanie. Chceli sme postúpiť, chceli sme hrať extraligu. Bola to dosť veľká motivácia. Žiaľ, nevyšlo to. Keď sa však na to pozriem v globále, klobúk dolu pred spanilou jazdou, ktorú sme predviedli v základnej časti. Bola to veľmi dobrá sezóna, až na ten koniec.“

Sezóna poznačená koronavírusom sa niesla v znamení prázdnych tribún i ulíc. Ako trávili hokejisti svoj voľný čas? „Keďže bolo všetko zatvorené, počas celej sezóny sme mali stereotyp. Ráno tréning, doobeda sme si išli nakúpiť a potom trochu oddýchnuť. Poobede sme sa zišli na štadióne a ešte individuálne popracovali. Následne už len večera a spánok. Každý deň sa to opakovalo, bolo to dosť náročné, najmä na psychiku,“ priblížil.

Aj mimo štadióna mu bol dobrým parťákom spoluhráč z útoku spolu s obrancom zo Záhoria. „Najviac času som strávil s Ondrom Mikulom, pretože sme spolu bývali. Niekedy ku nám prišiel Heňo Jaborník. My traja sme spolu trávili dosť času aj mimo zimáku. Musím však povedať, že odkedy hrám hokej na profesionálnej úrovni, partia v kabíne Vlkov bola najlepšia, akú som doteraz zažil.“

Sezónu v drese Vlkov ukončil Šimon so 44 kanadskými bodmi na svojom konte (23 gólov + 21 asistencií, z toho 7 gólov a 3 asistencie v play-off). „Pravdupovediac, ani som nevedel, koľko mám bodov. Individuálne štatistiky som veľmi nesledoval. Seba však vnímam ako zakončovateľa, strelca. To som mal potvrdiť a neviem, či sa mi to až tak podarilo, keďže sme nepostúpili. Ale snažil som sa odovzdať sto percent,“ zareagoval.

Hoci sociálne siete a rôzne komentáre na internete nezvykne sledovať, podporné správy sa k nemu predsa len dostali: „Bolo veľmi milé, že aj v tomto ťažkom období nás ľudia sledovali a držali nám palce. Žiaľ, nedokázali sme to dotiahnuť do konca. Ale verím, že budú žilinskému hokeju fandiť naďalej. Ešte keď som hral v extralige, pamätám si, že na zápas s Košicami tu prišlo tak štyristo ľudí. To bolo smutné. Verím však, že keď budúcu sezónu otvoria štadióny, aspoň pre určitý počet divákov, tak tu ľudia budú chodiť na hokej.“

Pred rokom si Šimon po sezóne privyrábal balením farieb vo veľkosklade. Čo ho čaká v najbližších týždňoch? „To by som aj ja rád vedel,“ odpovedal s úsmevom. „Keď som hral v Slovane, výplatu som nevidel od polovice decembra. To ma donútilo ísť brigádovať, aby som si dokázal zaplatiť odvody. Ťažko povedať, ako to bude teraz. Dám si istý čas oddych, potom začnem trénovať a uvidím, ako na tom budem po finančnej stránke.“

Nejasná je momentálne aj jeho hokejová budúcnosť. „Ešte som si to celé neprešiel v hlave. Ale ak by boli v Žiline také ambície a podmienky ako v uplynulej sezóne, myslím, že väčšina chlapcov by tu rada zostala. Cítili sme sa tu naozaj dobre,“ zakončil.