Otázky a odpovede s Rastislavom Chovancom

Vy ste sa pýtali, my sme vaše otázky dali dokopy a položili ich tomu najpovolanejšiemu. Prinášame vám prvú časť odpovedí Rastislava Chovanca, predsedu predstavenstva klubu Vlci Žilina, na otázky od fanúšikov.

Zverejnia sa podľa dobrých zvykov platy hráčov?

To neboli dobré zvyky, ale zákonná nevyhnutnosť. Ja osobne by som bol za to, aby sa zverejnili platy všetkých hráčov v lige. My to nebudeme robiť proaktívne, napokon, nemáme ani súhlas od hráčov. Keďže klub už nie je mestský, legislatíva to nevyžaduje. Ale keby bola dohoda, že všetky kluby zverejnia platy hráčov, my by sme to privítali. Je to totiž dodatočná transparentnosť, ktorá by hokejovému prostrediu pomohla.

Môžem povedať, že platy hráčov sa oproti minulej sezóne zvýšili. Vzhľadom na kvalitu kádra a ambície je to pochopiteľné. Niekde už odznelo, že priemerný plat žilinských Vlkov je na úrovni 1600 eur. To je možno pre fanúšikov zaujímavá informácia. Samozrejme, rozsah je väčší, ale nie sú to prehnané sumy. Nemyslím si, že niektorých hráčov preplácame. S tým, ako majú postavené zmluvy, som v tomto momente spokojný.

Ako sumou zatiaľ prispel štát ako kompenzáciu za divákov, ktorí nemôžu prísť na zápasy?

Toto je pre mňa trošku smutná otázka. Očakával som, že štát má nástroje, aby vedel klubom relatívne rýchlo pomôcť. Zatiaľ sme dostali len príspevky zo SZĽH -  v auguste 20-tisíc eur zo zisku z Majstrovstiev sveta 2019 a včera sme dostali ďalších takmer 25-tisíc eur, ktoré zväz ušetril vo svojom rozpočte na rok 2020. Stále čakáme na prvú čiastku peňazí, ktorú vyčlenilo ministerstvo školstva pre športové zväzy, a aj pre hokej. Do každého prvoligového klubu by malo prísť 25-tisíc eur.

Pokryje nám to však len malú časť rozpočtu. Výpadok oproti stavu, kedy by fanúšikovia mohli chodiť na štadión, je násobne väčší. Očakávam teda, že sa splnia sľuby od ľudí z ministerstva hospodárstva o žiadostiach o pomoc pre postihnuté odvetvia. Treba si totiž uvedomiť, že športový klub je podnikateľským subjektom - my sme akciová spoločnosť. Nežijeme len z dotácií. Keď nám štát zamedzí možnosť „predávať náš produkt“ tým, že zakáže vstup divákov a teda nepriamo aj obmedzí možnosti na propagáciu firiem, tak nejaká forma refundácie musí prísť. Samozrejme, z epidemiologického hľadiska daný stav rešpektujem, ale je potrebné myslieť aj na ekonomiku.

Neplánuje klub prevziať pod svoje krídla aj mládežnícku kategóriu?

To je otázka na širšiu debatu. V pôvodnom projekte, ktorý sme podávali, sme uvažovali, že okrem mužov by sme mali pod sebou aj kategóriu juniorov. Prechod z juniorky do mužov je totiž veľmi náročný. Juniorský hokej má určitú taktickú kvalitu a chceli sme, aby už juniori hrávali naším systémom a podarilo sa im prechod k mužom zvládnuť.

Veľmi kvalitne sme nastavili spoluprácu s MsHKM Žilina. Zdieľame niektoré priestory, do ktorých sme investovali my aj oni. Asistent trénera juniorky Tomáš Harant sa zúčastňuje tréningov mužov, aby niektoré veci zakomponoval do ich tréningov. Dokonca nám teraz pomohol aj s koučovaním zápasov, keďže naši tréneri sú v karanténe. Dovolili sme mládeži používať naše logo, vizuál i pomenovanie Vlci, ak o to majú záujem. Dohodli sme sa, že klub Vlci Žilina bude podporovať mládežnícku kategóriu tým, že 15 percent z obratu z fanshopu poputuje mládežníkom. Myslím si, že je to férové, pretože aj oni si kupujú náš merchandise.

Spolupráca medzi oboma subjektmi je veľmi dobrá. Máme spoločný aj filozofický pohľad na hokej, na to, ako by sa klub mal riadiť. Teraz tú otázku otočím – neviem si predstaviť, ako by klub mohol fungovať bez toho, aby mal dobré vzťahy s mládežou. Ak by sme z akýchkoľvek dôvodov nevedeli nájsť spoločnú reč, bola by to veľká škoda pre žilinský hokej ako taký. Keď bude možnosť užšie spolupracovať s mládežníkmi aj v rámci organizačnej stránky, mali by sme o to záujem. Určite by žilinskému hokeju uškodilo, ak by mal dva dorastenecké či juniorské kluby. Keď budeme hrať extraligu, musíme mať juniorku a dorast. Deti potrebujú svoje vzory, potrebujú vidieť, kam sa môžu posunúť. Synergia medzi mládežníckymi kategóriami a mužmi je veľmi dôležitá. V tejto sezóne už dvaja hráči z juniorky nastúpili za mužov, možno je tam potenciál ešte pre jedného – dvoch hráčov. Toto všetko nahráva tomu, aby bol klub riadený z jedného centra.

Všimli sme si, že ste sa pustili aj do sveta e-športu, konkrétne hry NHL. Na čo sa môžeme v tomto smere tešiť? Vidíte v tom budúcnosť?

E-šport je fenomén mladých. Dnes už je to športové odvetvie, ktoré treba brať vážne, pretože dosahuje veľmi zaujímavé čísla, čo sa týka sledovanosti, ale aj počtu hráčov. Rozhodli sme sa ísť touto cestou preto, lebo chceme osloviť aj skupinu mladých fanúšikov. Takisto si myslíme, že keď ľudia hrajú hokej doma, na konzolách, tak možno budú mať väčší záujem prísť sa pozrieť aj na ozajstný hokej.

Myslím si, že v jednom momente sa môže stať e-šport tak dominantným, že bude rovnocenný hokeju, ako ho poznáme. Tá doba je však ešte niekoľko rokov pred nami. Podľa mňa je správne, že sme boli prvým hokejovým klubom, ktorý si našiel e-športového hráča, zhodou okolností majstra Slovenska. Aj takto sa chceme dostať viac do povedomia fanúšikov a pritiahnuť k hokeju mladých ľudí. Aby nesedeli len pri playstation a počítači, ale aby sa následne prišli pozrieť na hokejové akcie aj v reálnom živote.

Plánujete v budúcnosti rekonštrukciu štadióna?

Zimný štadión je stále v správe mesta, respektíve mestskej spoločnosti Žilbyt. My nemáme priamu možnosť robiť rekonštrukciu štadióna a v tomto momente to ani nie je v našich finančných možnostiach. Budeme však hľadať cestu, ako z externých financií, či už z eurofondov, alebo z pohľadu zvýšenia energetickej efektívnosti, urobiť opravy, ktoré by viedli k tomu, aby sa fanúšikovia na štadióne cítili lepšie. A aby aj správca štadióna dokázal ušetriť určité náklady.

My ako klub sme mali ambíciu postaviť skyboxy, akési VIP priestory. Stále ju máme, najskôr však musia začať chodiť fanúšikovia, aby ich mal kto reálne využívať. Uvidíme, či sa to podarí už od budúcej sezóny, alebo, najneskôr, od tej ďalšej.

Uvažujete o návrate vybraných hráčskych dresov, ktoré boli vystavené pod strechou štadióna?

Uvažujeme. Podľa mňa si klub s takou dlhoročnou históriou, ako má Žilina, zaslúži mať svoju sieň slávy. Či už v priestoroch štadióna, alebo aj v podobe vyvesených dresov najlepších hráčov pod strechou. Chceme ich doplniť, ale nechávame si to ako bonbónik. Obávam sa, že pravdepodobne až do budúcej sezóny, teda do momentu, keď budú môcť prísť fanúšikovia na zimák. Urobíme z toho väčšiu udalosť.

Myslím si, že tam má byť aj vlajka súčasného klubu, aj banner z čias, keď sme boli majstri republiky či, dúfajme, víťazi prvej ligy. Celkovo, štadión má trochu dýchať aj históriou.

Pred súťažou bolo deklarované, že sa všetky mužstvá dohodli na hokejkách ako logu SZĽH na spodnej časti dresov. Prečo to teda všetky mužstvá nedodržujú?

Priznám sa, že som si ani nevšimol, že niekto to nedodržuje. My sme ten vizuál dodržali, aj keď išlo o špecifickú situáciu. Oslovili sme všetky relevantné firmy na Slovensku, ktoré vyrábajú dresy. Chceli sme si pretendrovať cenu aj kvalitu. Nakoniec sme sa rozhodli, že budeme pokračovať so žilinskou firmou 4my sport. Jednak preto, že je žilinská, ale najmä, kvalita je výborná a komunikácia s nimi je veľmi dobre nastavená. Chceli sme podporiť lokálnu firmu.

Až po tomto našom rozhodnutí prišla informácia zo zväzu, že zväz bude centrálne objednávať dresy pre celú ligu. S tým sme nesúhlasili, ale napriek tomu sme sa zaviazali, že vizuál dodržíme. Naše dresy majú aj hokejky, aj rovnaké grafické spracovanie ako dresy ostatných prvoligových klubov.

Samozrejme, kluby majú možnosť nedodržať jednotný vizuál. Ale v tom momente sa vzdávajú marketingovej podpory od zväzu. Ak im to za túto stratu peňazí stojí, je to ich rozhodnutie. Ja si skôr myslím, že niektoré kluby využili situáciu, nechali si dresy z minulej sezóny a ušetrili tak náklady na nové. Ale to je z mojej strany len odhad, inak mi to nedáva zmysel. Logo SZĽH s hokejkami je podľa mňa veľmi pekné a to, že máme hokejky na dresoch len odráža to, že sme hokejový tím.

Viete si predstaviť kamenný fanshop spoločný s futbalovým klubom, prípadne s ostatnými žilinskými klubmi?

Predstaviť si to viem. My v súčasnosti, pokiaľ to dovoľuje situácia, predávame naše fanúšikovské predmety aj priamo na sekretariáte klubu. Ak si ich niekto nechce objednávať cez internet, môže prísť na zimný štadión a kúpiť si to u nás.

Klub si nechal vo svojej správe aj Hokejku, teda gastro priestory v budove štadióna. Nedali sme ich nikomu do prenájmu, pretože chceme mať aj nad Hokejkou dohľad, aby fungovala tak, ako má. V budúcnosti bude možnosť zakúpiť si fanúšikovské predmety i tu.

Ak by však nejaký obchodník prišiel s myšlienkou, že bude vo svojom obchode združovať merchandise každého klubu, tak my mu tam naše predmety dáme. Vidím v tom však riziko pre fanúšikov, lebo ďalší článok v distribučnom kanáli si bude cenu navyšovať. No nie sme vyslovene proti takémuto obchodu.

Ako si vedenie predstavuje spoluprácu s ultras?

Neviem úplne presne, kto sa to pýta, respektíve, kto sú tí ultras. Mali sme stretnutie s fanúšikmi, ktorí v minulom roku tvorili fanklub. Išlo o mladých ľudí, ktorí s klubom žili, aj keď prechádzal ťažšou fázou. S nimi sme sa veľmi rýchlo dohodli na spolupráci a kým bolo možné, aby chodili na zápasy, tak navštevovali dokonca aj vonkajšie duely.

Takisto sme oslovili fanklub, ktorý povzbudzoval basketbalistov. Máme záujem o každého slušného fanúšika. Naozaj chceme, aby bola na štadióne dobrá atmosféra, zábava a ľudia povzbudzovali. Určite nechceme ísť cestou arogantných fanúšikov, ktorých bude zaujímať všetko ostatné, len nie šport. Takže, ak sa bavíme o ultras ako o najaktívnejších a najvernejších fanúšikoch, s nimi si viem predstaviť spoluprácu v podstate okamžite. Dali sme pre fanklub vytvoriť vlajku a ďalšie predmety, ktoré im zlepšia činnosť. Ale nemyslím si, že by nám chýbali takí fanúšikovia, za ktorých klub musí platiť pokuty.

Kedy by sme si mohli pozrieť zápas naživo, na zimáku, aj s pivečkom?

Dúfam, že to bude v tejto sezóne, pred play-off.